Zmenka a rozhodca

Rozhodca v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. je oprávnený rozhodovať aj právne spory vzniknuté zo zmenky. Najvyšší súd Českej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 29 Cdo 1130/2011, zo dňa 17.8.2011 uviedol: „nároky ze směnek mají majetkovou povahu, když je do nich inkorporován závazek zaplatit určitou peněžitou sumu; spor o zaplacení směnky je tudíž sporem majetkovým (§ 2 odst. 1 zákona o rozhodčím řízení)“ a že „splněna je i podmínka vyžadovaná ustanovením § 2 odst. 2 zákona o rozhodčím řízení, tj. že strany by mohly o předmětu sporu uzavřít smír.“

Nejvyšší súd dokonca uviedol, že „skutečnost, že rozhodce není oprávněn rozhodovat formou směnečného platebního rozkazu, na výše uvedeném závěru ohledně arbitrovatelnosti nároku ze směnky není způsobilá nic změnit.“

Z vyššie uvedeného vyplýva, že aj zmenkové vzťahy je možné riešiť v rozhodcovskom konaní.

Rozhodcovskú doložku (zmluvu) je najvhodnejšie vložiť do textu samotnej zmenky. Prevláda právny názor, že je doložka v texte zmenky je vhodnejšia ako samostatná rozhodcovská zmluva. V prípade, ak by bola uzatvorená samostatná rozhodcovská zmluva k určitej zmenke, v rozhodcovskej zmluve musí byť zmienka o konkrétnej zmenke, ku ktorej sa rozhodcovská doložka vzťahuje, v opačnom prípade by rozhodca nemal právomoc rozhodnúť.

Zo zmenkového a šekového zákona vyplýva, že listina, v ktorej chýba niektorá náležitosť uvedená v predchádzajúcom paragrafe, nie je platná ako vlastná zmenka, s výhradou prípadov uvedených v nasledujúcich odsekoch.

Platnosť vlastnej zmenky určuje zákon č. 191/1950 Sb. zmenkový a šekový.